(Udalosti, reakcie a mená sú pozmenené. Príspevok je zovšeobecňujúcou skúsenosťou z 22-ročnej praxe z vykonávania štátnych jazykových skúšok.)
Reakcie neúspešných kandidátov po oznámení výsledku z písomnej časti skúšky:
„Ja že som neurobila skúšku? Mám manžela Američana. Denne hovorím po anglicky!“
„Prosím? Päť rokov som pracoval v Londýne, komunikačný jazyk angličtina..."
„ To nie je možné! Rok som strávila na strednej škole v USA. A moja mama učí angličtinu.“
„Už desať rokov dochádzam do Rakúska. Opatrujem starých ľudí, nerozumiem tomu. Normálne hovorím, kukám telku. Aj stará pani, čo ju opatrujem, hovorí Hochdeutsch. Aj v mene má von. Gudrun von Kratky.“
„Tak toto je o čom? Denne hovorím na nete po anglicky s celým svetom, nikto sa nesťažuje. Všetci ma rozumejú, vtipkujeme, bavíme sa.“
„Učím na základke v Zvončekove angličtinu. Osem rokov. Osem! Potrebujem len tento nešťastný papier. Poznám veľa učebníc, žiaci všetko vedia... A aj ma to baví. Veľmi! Čo teraz?“
Tak toto všetko si musia často vypočuť členovia komisií pre štátne jazykové skúšky. Mnohí neúspešní kandidáti sú nešťastní, možno pobúrení, niekedy nechápu... Alebo možno niekedy aj nechcú. Hľadajú vinu všade, len v sebe nie. Pozrime sa na to, v čom tkvie ich neúspech.
Štátna jazyková skúška B2 a C1 sa skladá z dvoch častí - písomnej a ústnej. V písomnej časti musí kandidát zvládnuť tieto zručnosti a kompetencie:
Písomná časť:
- čítanie s porozumením,
- počúvanie s porozumením,
- preklad (očakávame v blízkej budúcnosti zmenu),
- voľná téma (esej) na určenú tému.
Tu môže vzniknúť prvý problém:
Skúška sa vždy začína písomnou časťou podľa platnej vyhlášky. Toto sa nedá zmeniť. Náš neúspešný kandidát by možno uprednostnil, aby mohol najprv hovoriť, konverzovať, prípadne trošku aj očariť členov komisie aktuálnymi frázami, v správnej chvíli použiť slangový výraz. Lenže... V tejto časti píšeme a ešte nehovoríme! Tu a teraz treba na papieri presne formulovať, uvažovať o výbere slov, ovládať slovesné väzby, správne gramatické časy, písanie veľkých písmen, použiť príslušný štýl... A to všetko na požadovanej jazykovej úrovni tej skúšky, ktorú si kandidát vybral. Hlavne esej prezradí, či aj je. Úrovne B2 a C1 nie sú určené pre začiatočníkov. Po štyroch hodinách písania zasadne komisia. A opravuje - veď čo ležalo, nebežalo. Opravená práca je aj jej vizitka. Keď v niečom členovia komisie váhajú, radia sa. Nikdy, ale nikdy by si nedovolili poškodiť kandidáta.
Druhý problém:
Šikovná kandidátka z úvodu s americkým manželom písomnou časťou jazykovej skúšky neprešla. Ani pekné dievča, ktorého mama učí angličtinu. Kandidátkam v predpísanej lehote oznamujeme výsledok. Mladé ženy sú sklamané a končia. Skúšku v podstate už teraz neurobili. Prečo? Pretože v súlade s legislatívou nebudú pripustené k ústnej časti. Možno kruté, ale je to tak. Čiže nedostanú možnosť presvedčiť komisiu svojím plynulým jazykom, pohotovosťou a pod. Kandidáti jednoducho musia úspešne absolvovať písomnú časť, aby mohli dokončiť štátnu skúšku ústnou časťou.
Ústna časť. Koná sa tri týždne od uplynutia ústnej časti. Obsahuje tieto okruhy:
- konverzácia na určenú tému,
- literatúra,
- reálie.
Otázky si kandidáti za každý okruh vytiahnu sami. Mnohí už v tomto momente neverbálne vyjadrujú nespokojnosť, sťahujú obočie, že asi „to“ nevideli.
Takže máme tretí problém:
Nepripravili sa, neučili sa... Pretože všetci tí, čo sú si vedomí svojho dobrého ústneho jazykového prejavu, neraz podľahnú ilúzii, že to nejako obkecajú, nejako už len bude, to dám... Najčastejšie ľavou zadnou. Lenže práve v tejto časti treba okrem pohotovej komunikácie preukázať určité penzum vedomostí. Napríklad o dejinách príslušných krajín, o ich politickom systéme, hospodárstve, kultúre, geografii. Dokázať ich porovnať so Slovenskou republikou. Aj z literárnej časti nestačí povedať len jednu vetu.
V čom teda tkvie neúspech niektorých kandidátov? Takže zhrňme si to:
- Nesprávne ohodnotenie vlastnej jazykovej úrovne.
- Nepripravenosť predovšetkým na ústnu časť skúšky - v reáliách a literatúre.
Naša rada? Pripraviť sa. Takýto je charakter súčasnej štátnej jazykovej skúšky. Jednoducho povedané – partner z New Yorku, mamička angličtinárka, miesto v korporáte a ani silné ego nie sú garanciou úspešného absolvovania štátnice. Možno jej výborným predpokladom.
__________________________________________________________________
Poznámka: Formát skúšky a jeho reforma sú predmetom inej, odbornej diskusie.
.
